Whistleblowing: Nové povinnosti zamestnávateľa a vyššia ochrana oznamovateľa

Anglický termín „whistleblowing“ v preklade znamená „hvízdanie na píšťalku“, čo si ale pod týmto slovom predstaviť?

Zrejme ste už toto anglické slovíčko počuli, ale možno stále tápete, čo presne „whistleblowing“ znamená. Zistite, čo je whistleblowing, aké sú v prípade whistleblowingu povinnosti zamestnávateľa a aká právna ochrana existuje pre oznamovateľov – teda tých, ktorí „hvízdajú na píšťalku“.

Čo je whistleblowing?

Whistleblowing je oznámenie nevhodného správania alebo pochybenia na pracovisku – a to buď bývalým či súčasným zamestnancom, alebo treťou stranou – napríklad dodávateľom, alebo zákazníkom.

Oznamovateľ (whistleblower) často nahlasuje trestnú činnosť ako je napríklad krádež, alebo neetické či nespravodlivé správanie na pracovisku, vrátane rasistického, sexuálneho, alebo homofóbneho správania.

Interný vs. externý whistleblowing

Všeobecne sa rozlišujú dva typy whistleblowingu. K internému whistleblowingu dochádza pokiaľ niekto podá správu v rámci organizácie. Zamestnávatelia za týmto účelom často zavádzajú vnútorné oznamovacie systému, aby sa zamestnanci a ďalší zainteresovaní mohli ozvať, pokiaľ sa dozvedia o nežiaducom správaní.

V prípade externého whistleblowingu osoba oznamuje nežiaduce správanie verejne – a to priamo polícií, médiám, alebo napríklad prostredníctvom sociálnych sietí. Túto možnosť oznamovatelia volia hlavne pokiaľ:

• nemajú dôveru vo vyšetrovacie, alebo ohlasovacie postupy svojho zamestnávateľa

• na problém sa pokúšali už upozorniť interne – ale bez výsledku

• vo firme nie je zavedený vnútorný oznamovací systém

V čom sa líši sťažnosť od whistleblowingu?

Zatiaľ čo sťažnosť je vecou osobného záujmu a teda nemá dopad na širšiu verejnosť, v prípade whistleblowingu je oznamované neetické, alebo proti právne jednanie firmy, ktorým dochádza k poškodeniu verejného záujmu. Oznámenie whistleblowera sa teda týkajú vážnejších a rozšírenejších nekalých praktík o ktorých sa oznamovateľ dozvie v zamestnaní, alebo v súvislosti s ním.

Aká je právna ochrana oznamovateľov?

Slovenský zákon zatiaľ nijak špeciálne neupravuje postup zamestnanca v prípade, že chce učiniť oznámenie nekalých praktík na pracovisku. To by sa však malo v dohľadnej dobe zmeniť. Európska únia prijala smernicu o ochrane oznamovateľov, na ktorej základe by Slovenská republika mala schváliť zákon, ktorý whistleblowerov ochráni.

V súčasnej dobe síce existuje určitá právna podpora oznamovateľov v SR, avšak je neucelená a nedostatočná. Zatiaľ neexistuje plošný systém pre riadne vyšetrenie oznamovanej skutočnosti, ani pre následnú reálnu ochranu oznamovateľa.

Aké sú povinnosti zamestnávateľa?

V súlade s implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Radu EÚ by Slovenská republika mala v dohľadnej dobe implementovať zákon o ochrane oznamovateľov. Ten by prinášal nové povinnosti zamestnávateľa, ako sú:

• zamedzenie tomu, aby bolo a soba za whistleblowing „potrestaná“ – napríklad prepustením, či znížením finančných prémií apod.

• zaručenie ochrany anonymity oznamovateľa, aby tak nedošlo k jeho vylúčeniu z pracovného kolektívu, šikanovania apod.

• zavedenie a implementovanie vnútorného oznamovacieho systému, vďaka ktorému bude mať whistleblower možnosť na protiprávne jednanie upozorniť

Čo je to vnútorný oznamovací systém a prečo je dôležitý?

Jedná sa o interný systém určený k odhaľovaniu nesprávneho správania na pracovisku, v ktorého rámci firma implementuje vhodné komunikačné kanály, ako je schránka, emailová adresa, telefónna linka a pod, ktoré whistleblowerom umožnia učiniť oznámenie – či už ide o osobné, alebo písomné.

Oznámenie musí byť následne riešené osobou, ktorú firma do tejto funkcie poverí – a to v dopredu stanovenej lehote, ktorú stanoví už zmieňovaný zákon o ochrane oznamovateľov. Firma takisto musí zaviesť systém evidencie oznámení. V rámci procesu je potom nevyhnutné oznámenie preveriť, vyšetriť a zaviesť opatrenia k náprave nesprávneho správania a takisto sa venovať prevencii.

Takisto ministerstvo spravodlivosti by malo zriadiť svoj vlastný oznamovací systém, aby tak zamestnanci mohli oznámenie činiť i externe. Oznamovateľ sa teda nebude musieť spoliehať len na vnútorný oznamovací systém svojho zamestnávateľa.

Účelom vnútorného i vonkajšieho oznamovacieho systému je umožnenie zamestnancom hovoriť o problémoch na pracovisku, ktoré zažili, alebo boli ich svedkami. Zavedenie tohto systému a podpora whistleblowingu zo strany zamestnávateľa je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako pomôcť vyniesť na povrch nevhodné správanie a praktiky, proti právne jednanie, alebo pochybenie na pracovisku a zároveň ochrániť osobu, ktorá sa rozhodne prehovoriť.

Zaujíma vás, ako riadiť spoločnosť nielen efektívne, ale takisto eticky v súlade s právom a morálkou? Potom sa pozrite na náš MBA odbor Právo a etika v podnikaní, v ktorom pochopíte rolu etiky a manažérskej právnickej profesie a naučíte sa čeliť a predchádzať neetickému správaniu a chovaniu na pracovisku, ako je napríklad bossing, či mobbing.